Čo sa však nezmenilo, bol pohľad okolia. Považovali nás za čudákov. Aj keď neškodných. :)
V Británii som zažil na viackrát, že miestni vyšli v sobotu von a poupratovali okolie svojich domov. Považovali to za normálne, popri tom sa porozprávali, deti trocha pomáhali, trocha robili zlobu a všetci spolu to ukončili spoločným jedlom.
U nás sa brigád na začiatku zúčastňovala najmä staršia generácia, ktorá spomínala na sobotňajšie (povinné) brigády a akcie Z. S nostalgiou. A rozoberalo sa, kto sľúbil, že príde a neprišiel, kto by mal prísť a nie je s nami...
Postupne sa počty ľudí zvyšovali. Úspešné boli najmä na Račianskom mýte a v Dimitrovke, kde sa vždy urobil kus práce, ktorá bola vidieť.
Aký majú brigády zmysel? Samotné vyčistenie nášho okolia je v skutočnosti až na druhom mieste. Oveľa dôležitejšie je budovanie vzťahov medzi ľuďmi, budovanie miestnej komunity, vzájomné spoznávanie sa. Z cudzích ľudí sa stávajú susedia, narúša sa stále väčšia anonymita našich sídlisk, v rámci ktorej niektorí našinci nemajú problém hádzať smeti tam, kde im odpadnú od ruky. A brigádovanie má aj ďalší význam. Ľudia sú spoločensky angažovanejší. Chápu, že ich okolie, školy a škôlky, kam chodí ich dieťa, neďaleký park, či ihrisko bude také, ako si ho urobíme. Záujmom, spolurozhodovaním, ako sa použijú spoločné peniaze obce, ale tiež vlastným pričinením.
Nedávno bol Deň Zeme. Na brigádach, ktoré sme organizovali, sa zúčastnilo cez 200 ľudí. A viackrát sa opakovalo to isté na rôznych miestach: „Chceme prísť a pomôcť znova“. Niečo sa v myslení ľudí zmenilo. K lepšiemu.