Tvrdé slová o ľudstve, na ktorých je kus pravdy. Hrozivé je, že nie je ani tak otázkou či, ale kedy sa Zem vysporiada s vírusom tak, ako to robí každý zdravý organizmus.
O pár dní oslavujeme Deň Zeme. Ak hovorím oslavujeme, tak preháňam. Reálne si väčšina z nás ani nevšimne, že Zem nejaký sviatok má. Považujeme za samozrejmé, že nám z kohútikov tečie pitná voda, že naše potraviny sú ako-tak jedlé, napriek tomu, že sa ich snažíme otráviť pesticídmi, hormónmi, či antibiotikami. Neskúmame vďaka čomu je v našich domovoch teplo a čo sa pri tom uvoľní do ovzdušia a nad tým, že máme ešte stále dýchateľný vzduch ani neuvažujeme.
Deň Zeme sa oslavuje, alebo skôr pripomína 46 rokov. Je nie len pripomenutím, že zdroje Zeme nie sú nevyčerpateľné, ale aj to upozornením, že si svoje okolie stále viac znečisťujeme. Ak neviete o čom hovorím, tak Vám položím len jednoduchú otázku: „Cítite aj vy, tak ako ja – alergik, že už prišla jar? Začalo Vám tiecť z nosa, či svrbieť oči?“ Pritom práve znečistenie ovdušia je významným faktorom, ktorý spôsobuje nárast počtu alergikov.
Ak chceme, aby sa v našich mestách dalo žiť, musíme začať každý sám od seba. Napríklad tak, že sa zapojíme do niektorej z brigád. Uvidíme sa v sobotu, 23. apríla. Nebuďme vírusom, ktorý sa niekde usadí, zotrvá tam kým nevyčerpá všetky zdroje a neotrávi okolie. Niet kam odísť, planétu máme len jednu.
